O Vlkolínci

Štále (senníky)

Blízke, ale aj širšie okolie Vlkolínca je posiate malými hospodárskymi budovami, ktoré miestni nazývajú štále (senníky).
Štále sa v minulosti využívali na uskladňovanie sena, ktore slúžilo ako krmivo pre dobytok počas zimných mesiacov. Keďže zima na Liptove je dlhá a mrazivá, bolo potrebné zabezpečiť počas letných mesiacov čo najviac potravy pre hospodárske zvieratá.
Na vznik a využívanie štálov bolo viacero dôvodov. Jedným bol čas. Aby sa ušetril čas na jeho odvoz a uskladnenie, vysušené seno sa skladovalo priamo na miestach, kde sa pokosilo. Tiež doprava sena k hospodárstvam bola jednoduchšia v zime po snehovej prikrývke a zamrznutej pôde. Ďalším dôvodom bolo šetrenie odkladacieho priestoru. Kedže na kŕmenie dobytka bolo treba veľké množstvo sena a veľakrát by nestačila kapacita stavby na to určenej, tak seno jednoducho uskladňovali tam, kde ho pokosili a v prípade potreby si len doplnili zásoby priamo v hospodárskych budovách za domom. Možno najdôležitejším dôvodom bola ochrana krmiva pred požiarom. Drevené stavby plné sena boli náchylné na vznik požiaru, preto sa krmivo pre dobytok chránilo tým, že ho rozptýlili po okolí, čo zabezpečilo jeho zásobu pre prípad, že by vypukol požiar.
Štále sa zvyčajne stavali z materiálu, ktorý bol ľahko dostupný a tým bolo drevo. Steny tvorila najmä guľatina zo stromov z blízkeho okolia, ktorá je pospájaná zvyčajne len poukladaním jednotlivých zapílených kusov na seba. Vrchnú časť tvorí konštrukcia strechy prekrytá drevenou šindľovou strechou. V 20. storočí si ľudia uľahčili údržbu šindľových striech tým, že šindeľ prekryli plechom, ktorý získavali zo sudov. V štíte strechy je umiestnený otvor na vkladanie sena do vnútra štálu, ktorý sa zvyčajne prekrýval zaklápacími dvierkami. Cela konštrukcia senníka sa umiestňovala na kamene, aby sa oddelila od zeme, kvôli dlhšej životnosti samotnej stavby. Dno štálu bolo zvyčajne vytvorené zo žrďoviny, aby bolo seno v ňom izolované od zeme a tak lepšie vyschlo, nenasalo vlhkosť a vetralo sa.
V dnešnej dobe sa štále využívaju len sporadicky, niektoré stále plnia svoj účel a uskladňuje sa v nich seno, ktoré dnes slúži najmä na dokrmovanie lesnej zveri. Iné boli upravené a slúžia na ďalšie účely. Najmä tie bližšie k osídleniu sa vyuzívajú skôr na odkladanie náradia, ako na uskladnenie sena. V okolí nájdete aj senník upravený na poľovnícky posed, či krmelec pre lesnú zver. Keďže štále už zväčša neplnia svoj pôvodný účel, neprebieha na nich ani pravidelná údržba. Bez údržby ich nahlodáva zub času a postupne ich poškodzuje, kvôli čomu začínajú zanikať.
Aby sa zachovalo čaro podhorskej osady s jeho políčkami a lúkami v okolí, boli niektoré štále opravené alebo zrekonštruované. I keď už v nich seno zväčša nenájdete, stále dotvárajú kolorit krajiny a tvoria neoddeliteľnú súčasť Vlkolínca.