O Vlkolínci

5. Architektúra

    

Architektúra vlkolínskych stavieb vychádza z najvhodnejších prvkov a postupov, vhodných do prostredia, v ktorom sa osada nachádza. Pre Vlkolínec sú najtypickejšie zrubové stavby. Podklad, na ktorom sú postavené, je nerovný a je potrebné ho vyrovnať. Na vyrovnanie terénu slúži podmurovka, ktorá sa vytvára pospájaním lomového kameňa vápennou maltou do tvaru pôdorysu stavby. Podmurovky rodinných domov sa zahladzovali a natierali náterom. Pri hospodárskych budovách sa podmurovka vytvárala tak, že murovaný podklad sa vyhotovoval len pod rohy a nosné časti stavby, zvyšok tvorili len naukladané kamene. Pri malých stavbách, ako senníkoch (štáloch), sa podklad nemuroval vôbec, tvorili ho len naukladané kamene. Do podmuroviek, ktoré boli vyššie, sa vyhĺbili pivnice s vchodom zvonku a do nižších podmuroviek sa vykopali tzv. „zemiakové jamy“ . Pivnice a zemiakové jamy sa spravidla umiestňovali pod najväčšiu, obytnú izbu. Tá zvykla mať ako jediná miestnosť v dome drevenú podlahu. Vstup do zemiakovej jamy zabezpečovali dvierka na podlahe, zväčša na mieste s menším pohybom, napríklad pod stolom. Podlaha vo vstupnej miestnosti „pitvore“, sa vytvárala naukladaním kameňov, najčastejšie „okrúhliakov“, na ktoré sa naniesla vrstva hliny, ktorá sa minimálne dvakrát ročne vymazávala. Podlahy v komore boli zväčša len hlinené. Steny obytných domov sa budovali z otesaných kmeňov naukladaných na podmurovku, čo je typické pre región Liptov. Medzery medzi nimi sa vypĺňali machom a zvonka a zvnútra sa vymazávali hlinou. Takto upravené steny sa natierali vápenným náterom minimálne dvakrát do roka. Pri hospodárskych stavbách sa guľatina neotesávala a medzery sa vypĺňali len žrďovinou. Pri väčších stavbách humien sa kvôli šetreniu materiálu steny medzi nosnými trámami vypĺňali hrubými doskami (forštami). Steny domov, vedľa ktorých sa nachádzali iné stavby, sa zvyčajne obkladali šindľom kvôli stekajúcej dažďovej vode. Dvere na domoch sú nízke, aby sa pri ich otváraní strácalo čo najmenej tepla. Najviac okien bolo umiestňovaných na obytnej izbe. Konštruované sú ako dvojité, zväčša dvojkrídlové, štvortabuľkové. Na komoru a pitvor sa umiestňovalo len malé, alebo žiadne okno. Povaly tvorili naukladané dosky väčšinou v dvoch vrstvách, aby sa prekryli medzery medzi nimi. Do priestoru pitvora, ktorý slúžil ako kuchyňa, boli situované pece často s otvoreným ohniskom. Zadná časť pece zasahovala do izby a tým ju vykurovala. Komín z pece vyúsťoval na povalu, kde sa dym voľne rozplýval po priestore povaly. Strechy na vlkolínskych stavbách sú sedlové s doskami obitými štítmi. Ako krytina je použitý drevený šindeľ, ktorý sa pri obytných budovách používal v dvoch vrstvách. Stavby striech boli celistvé, bez komínov či strešných okien. Zadymené povaly sa využívali ako udiarne na konzerváciu mäsa a mäsových výrobkov. Dym, ktorý voľne prúdil pod strechou, konzervoval drevený šindeľ a tým predĺžil jeho životnosť. Obytné domy majú strechy v prednej časti zalomené a v hornej časti strechy sa zväčša nachádza polkružie s kolíkom na vrchole. Pod polkružím sú malé presvetľovacie otvory v rôznych tvaroch, najčastejšie v tvare kríža. Pod strechu smerom do dvora sa zvykli umiestňovať drevené žľaby, ktoré dažďovú vodu zo strechy odvádzali von z dvora.