O Vlkolínci

    

Drevo je s Vlkolíncom spojené už od jeho vzniku. Prvé usadlosti v lokalite Vlkolínca vznikali za účelom spracovania dreva na drevené uhlie. To sa pripravovalo dvomi spôsobmi. Prvým, najstarším, bolo pálenie uhlia v jamách. Tie neskôr vystriedal nadzemný spôsob pálenia. Drevo sa naukladalo na veľkú kopu, obalilo sa hlinou, aby sa zamedzilo prístupu vzduchu a zapálilo sa. Pomalým horením bez prístupu vzduchu sa drevo zmenilo na drevené uhlie. Uhlie sa pálilo zvyčajne tam, kde sa vyťažilo drevo, aby sa nemuselo prevážať. Uhliari pri svojej práci stromy triedili a tie, ktoré boli vhodné na iné využitie, zvyčajne odvážali preč. Tie menej kvalitné menili na uhlie, pretože bolo cennejšie ako drevo. V čase vzniku prvých usadlostí bolo celé okolie zalesnené. Postupným odlesňovaním pribúdali usadlosti, ktoré boli vystavané taktiež z ľahko dostupného dreva z okolitých lesov. Obytné zruby, hospodárske budovy, strechy, ploty, náradie, hračky, nábytok a mnoho iného sa zručným obyvateľom Vlkolínca darilo vyrábať z dreva. Vlkolínčania vedeli, že drevo vyťažené v rôznom období má rôzne vlastnosti. Preto sa strom spiľoval v čase, ktorý bol podľa využitia dreva z neho najvhodnejší. Napríklad na pálenie uhlia sa drevo ťažilo na jar či v lete a na prípravu drevených šindľov to bolo výlučne v zime.
Vlkolínske stavby sa stavali svojpomocne. Drevo na ne sa starostlivo pripravovalo aj viac rokov a následne sa skladovalo na mieste, kde má samotná stavba stáť. Tým si drevo „zvyklo“ na dané prostredie a stavba z neho postavená bola zžitá s prostredím. Takéto drevo počas roka v stavbe „pracovalo“ menej, čím sa predchádzalo zvyčajným problémom novostavieb. Vlkolínski muži museli ovládať tesárstvo, debnárstvo a stolárstvo, aby si boli schopní stavby postaviť sami a tým ušetriť. Tesárske skúsenosti často využívali na stavbách v širokom okolí, kam sa chodilo na zárobky. Drevo sa na stavby opracovávalo podľa toho, na čo bolo určené. Najskôr sa odkôrňovalo a následne, ak sa išlo použiť na stavbu domu, sa aj otesalo. Na stavby hospodárskych budov sa drevo neotesávalo. Napílené na požadovanú dĺžku sa kládlo na seba a spájalo sa pomocou presne vypílených spojov, ktoré sa zvykli spevniť dreveným klinom. Takýmto spôsobom zhotovené stavby mohli počas roka „pracovať“ a stavbu to nenarúšalo. Menšie kusy dreva, ktoré ostávali zo stavieb domov, sa využili na hospodárskych budovách a tie nevyužiteľné sa použili ako palivo pri varení alebo pri kúrení v zime. Z pekných rovných a hrubých kmeňov sa na pílach v okolí napílili dosky, z ktorých sa vyhotovovali podlahy, povaly, náradie alebo nábytok. Po ťažbe sa vysádzali nové stromy, o ktoré sa bolo treba aj starať, aby vyrástli do rozmerov vhodných na ďalšie využitie.
Rozmachom salašníctva sa začalo do popredia dostávať aj rezbárstvo. Spočiatku to bolo len vyrezávanie rôznych okrasných palíc počas pasenia oviec. Neskôr sa pastieri začali zaoberať výrobou rôznych úžitkových predmetov a náradia, ktoré využili pri svojej práci alebo v domácnosti. Prebytočné výrobky potom predávali nielen po okolí, ale aj vo vzdialenejších mestách počas jarmokov. Veď taká pastierska palica, ozdobená zvieracími motívmi, je častokrát umeleckým dielom veľkej hodnoty.
Vo Vlkolínci je drevo vidieť na každom kroku. Rôzne spôsoby jeho spracovania sú všade naokolo. Väčšina vlkolínskych stavieb je poskladaná z dreva, ktoré v lese rástlo viac než 50 rokov. Stavby sú postavené pred viac než sto rokmi a s dobrou starostlivosťou vydržia možno ešte ďalších sto. Pri takejto dlhej životnosti môžeme povedať, že drevo je a bude materiálom, ktorý nielenže tvoril našu históriu a žije s nami, ale budú sa s ním naďalej stretávať aj naši potomkovia.