Aj vianočné sviatky vo Vlkolínci boli plné tradičných zvykov, ktorými si ľudia pripomínali narodenie Ježiša Krista.

Na stole na Vianoce nemohol chýbať dostatok jedla. Niektoré pokrmy sa pripravovali už vopred, lebo na Štedrý deň by sa všetko nestihlo pripraviť. Takto sa pripravili napríklad opekance či koláč mrežovník.

Na Štedrý deň museli chlapi narúbať dostatok dreva na tri sviatočné dni, lebo počas nich sa nesmelo pracovať. Tak isto museli nachystať dostatok obživy pre domáce zvieratá. Spolu so synmi doniesli z lesa vianočný stromček, spravidla jedličku. Ten potom ozdobili deti ozdôbkami, ktoré si zväčša vyrobili ľudia vlastnoručne. Na stromček sa vešali aj sušené jabĺčka či orechy.

Najviac roboty však mali v tento deň ženy. Museli pripraviť veľké množstvo tradičných vianočných pokrmov. Pomáhali im pri tom dcéry. S prácou začínali veľmi skoro ráno, spravidla už okolo piatej. Bolo treba miesiť cesto na koláče, miešať plnku do nich a potom ich upiecť. Robilo sa viacej druhov koláčov: tvarohové, lekvárové, makové, záviny, ale aj suché koláče, ktoré nazývali pletenáky. Uvariť bolo treba aj sušené slivky a hrušky, tieto nazývali opečky.

Varila sa tu aj typická miestna vianočná štredrovečerná polievka. V kapustnici bez kapusty sa uvaril sušený hrach a pridali sa aj sušené huby. Varili sa v nej aj ryby, ktoré pochytali ešte na jeseň a potom ich vyúdili.

Až do polnoci sa držal prísny pôst. Ľudia sa mohli najesť iba raz za deň, takže bolo treba vydržať až do večere. Avšak až do polnoci sa nesmelo jesť mäso, okrem mäsa z rýb.

Večer sa stôl prikryl najkrajším bielym obrusom a všetci sa sviatočne poobliekali, chlapi sa museli oholiť. Na stôl sa položila aj drevená nádobka, do ktorej sa nasypalo trochu jačmeňa ako vďaka za tohtoročnú úrodu. Na vrch tam potom položili aj strúčik cesnaku, zopár fazúľ a aj drobné peniaze. To bola prosba, aby aj ďalší rok prežili aspoň tak dobre, ako ten aktuálny.

Keď sa zotmelo, tak sa Vlkolíncom rozoznelo zvonenie na večernú modlitbu. Vtedy už boli všetci dnu pripravení na večeru. Na stole nezabudli zapáliť sviečku, položili naň príbory, oblátky a šálku s medom. Potom sa všetci pri stole postojačky pomodlili. Po modlitbe každý dostal oblátku s medom. Bol s tým spojený aj jeden zvyk. Mama potrela všetkým svojim deťom čelo medom. Robilo sa to preto, aby boli deti aj ďalší rok dobré ako med.

Za oblátkami prišli na rad opekance. Tie si všetci brali vidličkami zo spoločnej misy.

Ďalším chodom bola už spomínaná štedrovečerná hrachová polievka. Po polievke prišli na rad varené hrušky a slivky, potom uvarené údené pstruhy a nakoniec koláče.

Keď sa všetci nasýtili, tak otec zobral do košíka trochu chleba a trochu koláčov a odniesol to do maštale zvieratám, aby si aj oni na Vianoce pochutili.

Deti sa potom pooobliekali a po skupinách sa vybrali po dedine spievať popod okná vianočné pesničky. Keď deti spievali, tak gazdiné vyšli pred dom a deťom dali koláčov a aj peňazí.

Pätnásť minút pred polnocou sa rozozvučal kostolný zvon a ľudia sa pobrali na polnočnú omšu do kostola, v ktorom už boli rozsvietené sviečky aj petrolejové lampy. Na polnočnú omšu chodila celá dedina. Pobožnosť bola vždy zakončená tou najznámejšou vianočnou piesňou Tichá noc.

Po jej skončení sa všetci rozišli do svojich domovov, mládenci ešte zvykli nabrať z potoka vodu na ráno, lebo sa verilo, že voda nabratá o polnoci na Štedrý deň má moc uzdravovať. No a po príchode domov išli všetci spať.

Na druhý deň išla zase celá dedina do kostola, pretože bol veľký sviatok Narodenie Pána. Omša bývala skoro ráno, už o ôsmej. Ešte predtým však bolo treba nachovať domáce zvieratá a podojiť kravy, takže vstávalo sa skoro.

Po omši sa varila typická „kyslá polievka“ s kapustou, údeným mäsom, zemiakmi a rezancami. Táto sa v tento deň podávala na slávnostný obed. Pred ním sa všetci pomodlili. Najprv sa jedla samotná polievka s rezancami. Ako druhý chod bolo mäso a zemiaky, ktoré sa v tejto polievke uvarili.

V tento deň boli všetci doma a nepracovalo sa. Podvečer sa opäť nakŕmil dobytok a podojili sa kravy. Večer sa opäť išlo do kostola na slávnostnú pobožnosť. Spievalo sa na nej veľa vianočných piesní. Po návrate domov sa dojedla kyslá polievka, ktorá ostala od obeda, ľudia ešte trochu posedeli, pomaškrtili si na koláčoch a išli spať.

Na druhý sviatok vianočný na Štefana sa ráno opäť išlo do kostola. Na obed bola mäsová polievka a lekvárové pirohy. Poobede išli všetci von, dospelí sa rozprávali a deti sa šantili a sánkovali. Vianoce boli zakončené večernou pobožnosťou.