O Vlkolínci

16. Senníky „Štále“

    

Blízke, ale aj vzdialenejšie okolie Vlkolínca, je posiate malými drevenými stavbami. Dôvodom ich vzniku bol najmä rozmach pastierstva a salašníctva. Hospodárske zvieratá majú obrovskú spotrebu krmiva najmä v zime, kedy sú ustajnené. Tieto malé stavby nevznikali po okolí len tak náhodou. Vlkolínčania ich stavali na lúkach, ktoré kosili a dorábali na nich seno. Zrubové stavby, takzvané „štále“, slúžili na jediný účel: uskladniť nakosené a vysušené seno. Na dlhú liptovskú zimu bolo potrebné zabezpečiť čo najviac krmiva pre zvieratá, preto museli gazdovia rozmýšľať, ako ho zabezpečiť čo najviac v čo najkratšom čase. Stavby malých senníkov po okolí boli riešením. Čas sa šetril tým, že sa vysušené seno uskladnilo priamo na miestach, kde sa pokosilo. K hospodárstvam sa dopravovalo tiež až neskôr, najmä v zime, po snehovej prikrývke a zamrznutej pôde to išlo jednoduchšie. Pre veľké množstvá sena veľakrát nestačila kapacita stavby na to určenej pri hospodárstve, a tak nechávali seno v štáloch tam, kde ho pokosili. Azda najdôležitejším dôvodom budovania štálov bola ochrana krmiva pred požiarom. Drevené stavby plné sena boli náchylné na vznik požiaru, preto sa krmivo pre dobytok chránilo tým, že ho nechávali rozptýlené po okolí, čo zabezpečilo jeho zásobu pre prípad, že by vypukol požiar a zásoby sena by zhoreli. Štále sa využívali aj na prespávanie. Kosci na miesto kosenia vyrážali už večer a v štáli prespali. Oddýchnutí sa hneď ráno s prvým svetlom púšťali do kosenia zarosenej trávy. Štále sa zvyčajne stavali na medziach a okrajoch lúk z materiálu, ktorý bol ľahko dostupný. Steny tvorila najmä guľatina z menších stromov z blízkeho okolia, ktorá je pospájaná zvyčajne len poukladaním jednotlivých zapílených kusov na seba. Vrchnú časť tvorí konštrukcia prekrytá drevenou šindľovou strechou. V 20. storočí si ľudia uľahčili údržbu šindľových striech tým, že šindeľ prekryli plechom, ktorý získavali zo sudov. V štíte strechy je umiestnený otvor na vkladanie sena do vnútra štálu, ktorý sa zvyčajne prekrýval zaklápacími dvierkami. Celá konštrukcia senníka sa umiestňovala na kamene, aby sa oddelila od zeme, kvôli dlhšej životnosti samotnej stavby. Dno štálu bolo zvyčajne vytvorené zo žrďoviny, aby v ňom bolo seno izolované od zeme a tak lepšie vyschlo, nenasalo vlhkosť a vetralo sa. Pri stavbe štálov sa využil aj materiál, ktorý zostal po opravách hospodárskych budov a domov. Časť starého trámu z humna či zvetrané šindle z domu sa tiež často znova použili na ich stavbu. V dnešnej dobe sa štále využívajú len sporadicky, niektoré stále plnia svoj účel a uskladňuje sa v nich seno, ktoré dnes slúži najmä na dokrmovanie lesnej zveri. Iné boli upravené a slúžia na ďalšie účely. V okolí nájdete aj senník upravený na poľovnícky posed, či krmelec pre lesnú zver. Keďže štále už zväčša neplnia svoj pôvodný účel, neprebieha na nich ani pravidelná údržba. Bez údržby ich nahlodáva zub času a postupne ich poškodzuje, kvôli čomu začínajú zanikať. Aby sa zachovalo čaro podhorskej osady s jeho políčkami a lúkami v okolí, boli niektoré štále opravené alebo zrekonštruované. I keď už v nich seno zväčša nenájdete, stále dotvárajú kolorit krajiny a tvoria neoddeliteľnú súčasť Vlkolínca.