O Vlkolínci

    

Do druhej polovice 19. storočia sa vo Vlkolínci nenachádzala žiadna škola. Dovtedy sa deti nevzdelávali takmer vôbec, alebo za vzdelaním dochádzali do Ružomberka. Reformy 18. storočia síce zaviedli povinnú školskú dochádzku, no pre obyvateľov odľahlého Vlkolínca trvalo ich zavádzanie o niečo dlhšie. Po zriadení školy v roku 1831 v Bielom Potoku bolo pre Vlkolínčanov vzdelanie o niečo dostupnejšie. S rozrastajúcim sa počtom obyvateľov bola v roku 1858 vo Vlkolínci zriadená prvá škola. Rímskokatolícka ľudová škola spočiatku sídlila v drevenom dome. V roku 1895 dalo mesto Ružomberok postaviť terajšiu murovanú budovu školy. V takzvanej „jednotriedke“ prebiehalo vyučovanie viacerých ročníkov súčasne. Učiteľ pôsobiaci vo Vlkolínci mal v priestoroch školy k dispozícii služobný byt. Mená prvých učiteľov tu pôsobiacich sa nezachovali, pretože sa v nej často striedali. Niektorí v nej pôsobili len jeden rok. Čo sa týka počtu detí, napríklad v školskom roku 1921/22 navštevovalo školu 18 žiakov. Začiatkom 30. rokov 20. storočia to bolo priemerne 25 žiakov. Pod vedením učiteľa v škole prebiehali aj mimoškolské aktivity. Napríklad v roku 1934 sa v nej odohralo prvé ochotnícke divadlo pod vedením učiteľa Štefana Drahuráda. Z významných učiteľov, ktorí vo Vlkolínci pôsobili, môžeme spomenúť Jozefa Májeka, ktorý v roku 1936 padol v boji za slobodu na madridskom fronte. Na budove školy sa nachádza pamätná tabuľa, ktorá ho pripomína. Po druhej svetovej vojne bola škola premenovaná na Štátnu ľudovú školu. Pre znižujúci sa počet obyvateľov však bola v roku 1966 zatvorená a vyučovanie detí z Vlkolínca sa presunulo do školy v Bielom Potoku. Budova školy neskôr slúžila ako rekreačný objekt vydavateľstva „Mladé letá“ a nakoniec prešla do súkromných rúk. Dnes v budove bývalej školy sídli súkromná galéria, v ktorej sa okrem stálych expozícií usporadúvajú rôzne podujatia a výstavy.