O Vlkolínci

    

Jednou z najdôležitejších podmienok pre život je voda. Keďže priamo vo Vlkolínci sa nenachádza žiadny výdatný prameň, boli obyvatelia nútení vodu nosiť z prameňov, ktoré sa nachádzajú neďaleko. S pribúdajúcim počtom obyvateľov vznikla potreba mať priamo vo Vlkolínci zdroj pitnej vody. Preto bola v strede osady vyhĺbená studňa. Voda sa však nachádzala vo väčšej hĺbke, preto musela byť vyhĺbená viac než 12-metrová šachta, aby naakumulovala väčšie množstvo vody. Studňa z roku 1860 má steny opláštené kameňmi, aby sa zamedzilo erózii a zosunom okolitého podložia. Dno studne je plné kameňov „okrúhliakov“ kvôli lepšiemu presakovaniu vody z prameňa do studne. Nad studňou je na kamennej podmurovke postavená drevená konštrukcia rumpálu. Je to mechanizmus, ktorý pomocou otáčania kolesa navíja, alebo odvíja lano s vedrom na konci. Na otáčanie kolesa je potrebná menšia sila ako na vyťahovanie vedra plného vody zo studne. Konštrukcia nad studňou je prekrytá šindľovou strechou, aby sa zamedzilo znečisťovaniu studne dažďovou vodou. Studňa od svojho vzniku tvorí dominantu centrálnej časti Vlkolínca. Zavedením vodovodu do Vlkolínca sa prestala využívať. Voda v nej sa postupne znehodnotila a prestala byť vhodná na pitie. Konštrukcia nad nevyužívanou studňou bola kvôli bezpečnosti a zamedzeniu ďalšieho znečisťovaniu vhadzovaním kameňov, mincí či iných nečistôt opláštená drevenými doskami a uzamykateľnými dvierkami. V minulosti bola studňa nielen zdrojom pitnej vody, ale aj miestom stretávania obyvateľov, ktorí sa popri naberaní vody radi pozhovárali. V súčasnosti je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, ktorá neoddeliteľne patrí ku koloritu Vlkolínca.