To najcennejšie, čo k Ružomberku patrí, je podhorská osada Vlkolínec. Vo Vlkolínci sa zachovala pôvodná architektúra a štruktúra horskej osady želiarov, pastierov a drevorubačov. Drevené zrubové domčeky, ktoré vyrástli popri potôčiku, sa týčia vo svahovitom teréne Veľkej Fatry pod vrchom Sidorovo. Okolie Vlkolínca tvoria ovocné záhrady, terasové políčka, lúky posiate drevenými senníkmi a lesy. Zrubové domčeky sú postavené klasickým liptovským štýlom a to z otesaných kmeňov ihličnatých stromov ukladaných na kamennú podmurovku. Strechy domčekov sú pokryté dreveným šindľom, keďže drevo bolo niekedy najdostupnejší materiál na výrobu krytiny. Zruby pozostávajú z troch miestností, vstupného pitvora, ktorý slúžil ako kuchyňa, komory na odkladanie jedla a náradia a izby, ktorá slúžila ako obytný priestor na všetku činnosť a aj na spanie celej rodiny. Vlkolínskym unikátom je to, že tieto drevenice sú ošetrené farebným vápenným náterom. Už v povojnovom období si ľudia uvedomili unikátnosť zachovania pôvodnej architektúry a Vlkolínec bol vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. O niečo neskôr sa prišlo na to, že takýto unikát nie je jedinečný len na Slovensku, ale aj v rámci celého sveta. Preto bol Vlkolínec v roku 1993 zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, čím získal svetovú prestíž.
Vo Vlkolínci akoby zastal čas, všetko je tu zachované takmer v takej forme, ako to bolo v polovici minulého storočia. Jedinečnosťou Vlkolínca je tiež to, že v tejto drevenej osade stále žije niekoľko stálych obyvateľov a ich zloženie je od malých detí až po dôchodcov. Okrem atmosféry zrubovej osady si vo Vlkolínci môžete pozrieť expozície, ktoré sú tu zriadené pre návštevníkov a milovníkov histórie či architektúry, alebo sa vybrať objavovať okolitú prírodu blízkeho okolia.
