Koniec leta

Koniec augusta a začiatok septembra boli kedysi obdobím plným práce. Leto sa končilo, dni sa skracovali a gazdovia vedeli, že pred zimou treba ešte veľa stihnúť. Kopali sa zemiaky, mlátilo obilie, spracovával ľan a konope a v septembri prišiel čas aj na druhý strih oviec.

Chladnejšie noci prinášali aj vhodné podmienky na prípravu mäsa. Na rad prichádzali najmä ovce, ktoré na jar nemali jahniatka. Ich mäso sa nasolilo, uložilo do dreveného vedra a zaťažené kameňom vydržalo v rôsole celé týždne.

Baranina mala svoje miesto aj v kuchyni. V nedeľu sa varila mastná barania polievka s rezancami, vo štvrtok sa z vývaru pripravovala hustá polievka z jačmenných krúpov, zemiakov, mrkvy, kvaky či kalerábu.

A najlepšie chutili, samozrejme, zemiaky omastené ovčím lojom. Ako sa kedysi hovorievalo:

„Švábka omastená lojom sa musí jest za horúca, aby sa loj nelepil na ústa.“

Dnes máme chladničky, mrazničky a potraviny dostupné po celý rok. Naši predkovia však žili podľa ročných období a museli si vystačiť s tým, čo si počas roka dopestovali a dochovali.

Koniec leta preto nebol časom oddychu, ale obdobím zberu, príprav a zásobovania. A možno práve preto má vôňa horúcej domácej kuchyne dodnes takú zvláštnu silu – pripomína nám časy, keď za každým jednoduchým jedlom stálo množstvo práce, starostlivosti a šikovnosti.