Kapusta patrila od dávnych čias medzi najdôležitejšie potraviny našich predkov. Bola súčasťou každodenného jedálnička a významnou zásobou na zimu. Zo spomienok ľudí narodených v druhej polovici 19. storočia vieme, že v niektorých rodinách sa za rok zjedlo až 100 až 200 litrov kapusty zo suda.
Od kapustniska až do suda
Na pestovanie kapusty mali dedinčania vyhradené kvalitnejšie polia v blízkosti dediny, ktoré nazývali kapustniská. Priesady si gazdiné vypestovali samy, často na slnečnej strane podstienky v dobrej, úrodnej pôde. Po vysadení sa kapusta okopávala a prihrňovala zeminou, aby dobre rástla.
Ženy priebežne odtrhávali spodné listy, čím podporovali rast hlávok. Listy sa nevyhadzovali, ale nosili domov ako potrava pre prasce.
Veľkým nepriateľom úrody boli v lete húsenice, najmä „Beláska kapustového“ (Mlynárik kapustový). Ženy ich ručne oberali a na ochranu rastlín používali aj odvar z tabaku. Napriek snahe niekedy škodcovia zničili celú úrodu.
V septembri kapusta dorástla a v októbri sa začal zber. Dedinčania vozili z kapustnísk hlávky, korene aj listy. Kapustu očistili a gazda ju krájal na špeciálnych nožoch, ktoré sa v rodinách dedili z pokolenia na pokolenie.
Pred nakladaním bolo potrebné pripraviť drevený sud. Naplnil sa vodou, aby drevo napučalo a uzavreli sa škáry. Narezanú kapustu potom ukladali do suda a väčšie deti ju bosými nohami utláčali. Gazdiná pridávala soľ, korenie, jablká, rascu a plátky cvikly, ktoré kapustu zafarbili dočervena. Niektorí pridávali aj chren. Kapustu napokon prikryli drevenými doskami, nazývanými pôtisk, a zaťažili veľkým kameňom. Tak sa začal proces kysnutia.
Kapusta na mnoho spôsobov
Kyslá kapusta sa využívala pri príprave mnohých tradičných jedál. Jedným z obľúbených bol kapustník, vykysnuté cesto naplnené kapustou opraženou so slaninou. Najlepšie chutil čerstvo upečený, ešte teplý.
Keď sa minul chlieb a nový sa mal piecť až v sobotu, gazdiná pripravila meteník. Do cesta z múky, často aj jačmennej, pridala kyslú kapustu, ktorá tvorila približne štvrtinu cesta. Meteník sa rýchlo upiekol v bagróne, teda v rúre. Vďaka kapuste zostával mäkký, nevysychal a dobre zasýtil.
Počas zabíjačiek sa dusená kyslá kapusta so slaninou podávala k jaterniciam a krvavničkám. Surová kyslá kapusta sa jedávala aj k pečeným zemiakom, ktoré sa pripravovali v rúre alebo v pahrebe.
Obľúbené boli tiež halušky s dusenou čerstvou kapustou a praženou slaninou. Toto sýte jedlo sa pripravovalo najmä koncom leta a na jeseň.
Smetisko – jednoduché jedlo s veľkou tradíciou
Medzi najjednoduchšie a najchutnejšie jedlá patrilo smetisko, teda kapusta uštuchaná so zemiakmi. Oškrabané zemiaky sa uvarili domäkka, scedili a ešte horúce sa zmiešali s čerstvou kyslou kapustou. Nakoniec sa pridala rozpražená masť so slaninovými oškvarkami a všetko sa dôkladne popučilo a premiešalo.
Pomer zemiakov a kapusty sa prispôsoboval chuti, najčastejšie v pomere 1 : 1 alebo 1 : 2 s prevahou zemiakov. Smetisko najlepšie chutilo hneď po príprave, ešte horúce.
Starší Vlkolínčania hovorievali: „Švábky a kapusty sa nedá dojesť.“ Toto jedlo bolo nielen chutné a sýte, ale poskytovalo aj dôležité živiny. Zemiaky sú zdrojom energie a draslíka, zatiaľ čo kyslá kapusta obsahuje vitamín C, ktorý bol obzvlášť cenný počas zimných mesiacov.
Kyslá polievka na zimu aj na večeru
V zimných a jarných mesiacoch sa varila aj kyslá polievka. Jej základom bola precedená kyslá voda zo suda. V nedeľu a počas sviatkov sa v nej varilo údené bravčové mäso, cibuľa a zemiaky. Pridávali sa aj rezance, aby sa všetci pri stole dobre najedli. Mäso sa jedávalo až na záver, pretože každému pripadol len menší kúsok.
Na večeru sa kyslá polievka pripravovala aj so zemiakmi a cibuľou. Keď boli uvarené, gazdiná do vriacej polievky vyklepla niekoľko vajec, ktoré jej dodali osobitnú chuť.
Bohatstvo, ktoré vyrástlo na vlastnom poli
Kedysi sa hovorievalo, že kapusta a zemiaky sú potravou chudobných. V skutočnosti však predstavovali základ sebestačnosti. Ľudia si ich dopestovali na vlastných poliach a záhradách, nemuseli ich kupovať a vedeli ich uchovať na dlhé zimné mesiace.
Naši predkovia dokázali z jednoduchých surovín pripraviť množstvo chutných a sýtych jedál. Ich kuchyňa bola založená na pracovitosti, šetrnosti a schopnosti využiť všetko, čo im zem poskytla.
Kapusta preto nebola iba obyčajnou zeleninou. Bola dôležitou súčasťou života, tradícií a kultúrneho dedičstva našich predkov. Pripomína nám časy, keď si ľudia vážili vlastnú úrodu, spoliehali sa na svoju prácu a dokázali žiť z toho, čo si sami dopestovali.
Ako pripraviť tú najlepšiu kapustu?
Aby bola kapusta dokonalá, vyberáme len tie najkvalitnejšie dary zeme:
Overený postup, ktorý nikdy nesklame:
Najprv dôkladne vyčistíme súdok a dno vystelieme kôprom. Následne vytvoríme pestrú vrstvu z cvikly, jabĺčok, cibule a chrenu. Na rad prichádza nasekaná kapusta, ktorú štedro posypeme soľou a pripraveným korením.
Tieto kroky trpezlivo opakujeme a kapustu silno utláčame, až kým nenaplníme celý súdok.
Po zhruba dvoch týždňoch kvasenia prichádza čas na takzvané „zmývanie“. Prvú vykvasenú vodu zo súdka vylejeme a nahradíme ju čistou vodou.