Fašiangy sa vo Vlkolínci končili bursou

Viete kde majú tieto oslavy svoje korene? Ak chcete nazrieť do obdobia fašiangov vo Vlkolínci, tak čítajte ďalej. Prezradíme vám aj to, čo vyjadruje tradičný výraz bursa…

Fašiangy sa slávia po celom svete a aj na Liptove sú časom tradičných masiek, zábavných sprievodov, bohatých hostín a tancov, ktoré prinášajú ľuďom radosť a veselie ešte pred pochmúrnym obdobím pôstu a duchovného očistenia.

Karnevalové obdobie je dôležitou časťou tradičnej slovenskej kultúry všeobecne. Korene majú dávno v pohanských rituáloch, no postupne sa premenili na kresťanské tradície. Ich hlavným účelom bolo zaistiť na dedinách dobrú úrodu a ochranu pred zlými duchmi. Bohaté oslavy a hostiny mali priniesť blahobyt a prosperitu.

Obdobie fašiangov sa odohrávalo od Hromníc (2. február – sviatok kresťanského Obetovania Pána) a trvalo až do popolcovej stredy, kedy sa začínalo obdobie pôstu. Ako sme už prezradili, tak v počas obdobia fašiangov sa ľudia zabávali a hodovali. Typickými fašiangovými jedlami vo Vlkolínci bol upečený kapustový koláč známy ako „meteník“ – , „krapne“ teda sladké šišky, „fánky“– čo sú neplnené šišky rôznych tvarov a chýbať nemohli ani údené jedlá ako klobásy, slanina, údená šunka. Z alkoholických nápojov to bolo „hriatô“. Tento nápoj s tradične liptovským ô pripravovali muži z domáceho alkoholu, takzvanej pálenky a vypečených ešte horúcich bravčových škvariek. No, nie nadarmo si Vlkolínčania v tomto období spievali:

/:„ Fašiangy, fašiangy, fašiangové časy,

ľudia sa radujú a jedia klobásy“.:/

Fašiangy končili veľkou zábavou, tú domáci  nazývali „bursa“. Bola to trojdňová veselica, počas ktorej v krojoch oblečení mladí muži  ženy v sprievode muzikantov spievali a tancovali po celej dedine. Energia starých časov sa dá zažiť už len výnimočne, ale o to je takáto zábava atraktívnejšia.

Mladé páry bursu začínali spevom takzvanej bursovníckej hymny:

/:„Bože nám pomáhaj, fašiangy začínať,

aby nás vedeli Vlkolínčania spomínať…“:/.

Mládenci chodili z domu do domu a dedinčania  im zvykli dať, čo mali doma – či už vajcia, slaninu, klobásky alebo aj domácu pálenku.

Tanec pri týchto pochôdzkach nechýbal – mládenci vykrúcali do tanca okoloidúce ženy v dedine. Muzikanti im pri tom hrali do tanca na base, husliach a harmonike. A spievali si aj takto:

/:„Muzikanti hrajte, už ste si oddýchli

a ja chcem tancovať ako ešte nikdy. :/

/:Zahraj že nám zahraj, Stano na tej base,

veď si sa ty najel včera večer kaše.:/ 

/:Včera večer kaše a dneska kulaše,

 zahraj že nám zahraj Stano na tej base.:/

/:Zahraj že nám zahraj, tá naša muzika,

aby sme odpadli ženám od jazyka.:/

/:Zahraj že nám zahraj, tá naša kapela,

 dievča je z majera hľadá si frajera.:/

Fašiangová bursa sa v dedine končila na tretí deň veľkou zábavou, počas ktorej sa ľudia zvyčajne prezliekli do rôznych fašiangových masiek. O pol noci sa na dedinskej zábave symbolicky pochovala basa, na znak prichádzajúceho pôstu.

Potom hudobné nástroje, spev, tanec utíchli. Mladí, ale aj ostatní ľudia v dedine za zábavou smútili a aj takto si spievali:

/:„Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia,

staré dievky plačú, že sa nevyskáču“.:/

V liptovských dedinách sa kresťanské sviatky dodržiavali. Po fašiangoch preto nastalo obdobie pôstu, ktoré trvalo až do Veľkej noci.
Aj Vlkolínčania dodržiavali prísny pôst. Zdržiavali sa hlavne mäsitých a mastných jedál. Mladí sa nesmeli zabávať a tancovať a obdobie až do Veľkej noci prežili v skromnosti a modlitbe.