Ako sa kedysi hospodárilo vo Vlkolínci
Ako sa kedysi hospodárilo vo Vlkolínci
Život vo Vlkolínci bol v minulosti úzko spätý s prírodou a poľnohospodárstvom. Na terasovitých políčkach ľudia pestovali obilniny, zemiaky, kapustu, hrach či fazuľu.
Najdôležitejšie boli zemiaky, ktoré nazývali „švábka“, a kyslá kapusta – tvorili základ každodennej stravy.
Obilie, napríklad jačmeň, raž a ovos, spracúvali ručne. Mlátili ho cepmi, čistili na riečici a obilie vyhadzovali drevenou vejačkou, aby oddelili zrno od pliev a slamy. Nebola to ľahká práca, no všetko, čo sa dopestovalo, malo svoje využitie.
Dôležitý bol aj hrach. Varili z neho kaše a v neúrodných rokoch ho mleli a pridávali do chlebovej múky. Na Štedrý večer nechýbal varený hrach ani na tradičnom vlkolínskom stole.
Ženy pestovali ľan a konope, ktoré doma spracúvali na vlákna a tkali z nich plátno. Z ich semien získavali aj olej, ktorým si počas pôstu omastili zemiakovú kašu.
Vo Vlkolínci sa chovali aj ovce. Začiatkom 20. storočia tu boli dva salaše s približne 500 ovcami. Z ovčej vlny vyrábali súkno, ktoré predávali na jarmoku v Ružomberku.
Poľnohospodárstvo vo Vlkolínci nebolo len spôsobom obživy. Bolo súčasťou každodenného života, tradícií a kultúry, ktoré dodnes pripomínajú, ako skromne a zároveň šikovne dokázali naši predkovia využívať to, čo im poskytovala okolitá príroda.
