Náš priateľ v Vlkolínca páter Paľko Horský
To, že Vlkolínec patrí medzi UNESCO pamiatky vedia všetci, ale málokto vie, že Vlkolínec skrýva aj pútavé osudy ľudí, ktorý vo Vlkolínci žili. Jedným z nich je osud pátra Pavla Horského, ktorý pôsobil ako rímskokatolícky kňaz – jezuita. Jeho duchovné pôsobenie na domácich obyvateľov bolo také silné, že ho familiárne volali „ujo Paľko“. V živote študoval, bol vysvätený za kňaza, odsúdený a uväznený komunistami, no jeho kroky stále smerovali do Vlkolínca. Poďte sa s nami pozrieť bližšie na životný osud jedného z popredných postáv žijúcich v tejto malebnej osade vo Veľkej Fatre.
Pavol sa narodil 15. januára 1924 vo Vlkolínci. Jeho matka bola potomkom zo širokého rodu Kupčovcov z Vlkolínca a otec Imrich Anslo pochádzal z dolného Uhorska. V roku 1913 za Rakúsko-Uhorska bol jeho otec Imrich Anslo pridelený ako horár na Slovensko. Tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny bol preradený do Ružomberka, následne bol pridelený za hájnika vo Vlkolínci. Tam býval v dome – horárni. V roku 1914 začala prvá svetová vojna a Imrich Anslo bol povolaný do služby ako vojak. Vo Vlkolínci naďalej vykonával službu hájnika. Po zmenenej politickej situácii po vzniku ČSR prijal československé občianstvo. V roku 1922 sa oženil s Emíliou Kupčovou narodenou vo Vlkolínci, ktorá slúžila u piaristov v Ružomberku a Budapešti, a preto vedela veľmi dobre po maďarsky.
5. januára 1924 sa im narodilo prvé a jediné dieťa Pavol. Pavlovo základné a stredné gymnázium bolo v Ružomberku. Na každodennej ceste z domu zo školy čítal a učil sa. Bol vynikajúcim žiakom, hudobníkom a športovcom. Počas štúdia si zmenil meno z Anslo na Horský. Po maturite vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Ružomberku. Po dvoch rokoch odišiel študovať filozofiu do Brna, no v roku 1947 ochorel na tuberkulózu. Liečil sa a bol operovaný vo Vyšných Hágoch.
Po „Barbarskej noci“, počas ktorej boli zlikvidované všetky kláštory v ČSR, bol P. Horský poslaný do centralizačného kláštora v Podolinci, odkiaľ ho na jeseň 1950 poslali domov. Išiel rovno do Nitry a 1. októbra 1950 ho biskup Pavol Hnilica vysvätil za kňaza. V roku 1951 bol Pavol Horský zatknutý, bitý a týraný vo väzbe. Dňa 5. februára 1953 bol Krajským súdom v Nitre odsúdený na 10 rokov väzenia.
Viac ako 8 rokov strávil vo Valdiciach, kde pre chorobu bol oslobodený od manuálnej práce, dostal za úlohu vybavovať agendu po oddeleniach väznice. Jeho otec zomrel v roku 1953. Príslušníci Národnej bezpečnostnej stráže ho priviedli na pohreb, ale nesmel sa s nikým rozprávať. Dovolili mu len objať matku a odviezli ho späť.
Po návrate z väzenia v roku 1961 naďalej žil vo Vlkolínci a pracoval v opravovni rádií v Ružomberku. Vďaka synovi svojho bratranca mohol vykonávať svoje duchovné kňazské povinnosti vo Vlkolínci (prvú svätú omšu odslúžil na Vianoce 1968 v dedinskom kostole, bolo to veľmi emotívne). Žil s matkou v rodnom dome, študoval, písal kázne a prekladal z nemčiny. Navštevovalo ho veľa ľudí: vedel ich povzbudiť, nasmerovať ich. Bol kňazom pre všetkých.
V roku 1995 sa jeho zdravotný stav zhoršil. Bol hospitalizovaný, týždeň nato 29. októbra 1995 Paľko zomrel. Podľa zvyku zomrelí bratia sú pochovaní v spoločnej hrobke Spoločnosti Ježišovej na ružomberskom cintoríne.
Na jeho počesť je v dome UNESCO vo Vlkolínci vybudovaná pamätná izba venovaná pátrovi Pavlovi Horskom, v ktorej nájdete fotogalériu z jeho života, ukážku kňazských rúch a bohoslužobných kalichov. Pamätnú izbu pátra Horského posvätil páter František Gábriš, predstavený jezuitov v Ružomberku. Inštaláciu zabezpečila Zuzana Gažíková, riaditeľka Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku.
