Mesto Ružomberok, Oblastná organizácia cestovného ruchu Region Liptov a Dom UNESCO Vlkolínec vás pozývajú v sobotu 3. a nedeľu 4. júla 2021 od 10:00 do 17:00 do Domu UNESCO Vlkolínec na ukážky tradičných slovenských ľudových remesiel.
Tento víkend vám pani Emília Šimčeková predstaví umenie krojárov, teda výrobcov krojov a pani Eva Biarincová predstaví drotárske umenie.
Pani Šimčeková vytvára textilné dekoračné predmety, doplnky či vrecúška z prírodných materiálov. Vo Vlkolínci bude vyšívať rôzne ľudové vzory. Návštevníci sa môžu naučiť tradičné pracovné postupy vyšívania.
V závislosti od počasia bude tvoriť, buď pri Dome UNESCO, alebo vo vnútri Domu UNESCO. Príďte sa pozrieť, ako vyzerá výroba ľudových krojov a porozprávať sa s remeselníčkou.
Ľudové remeslo pani Šimčekovú veľmi baví a považuje ho za svoj veľký koníček. Myslí si, že krojárstvo a ľudové výšivky pre Slovensko znamenajú tradíciu a kultúrne dedičstvo, ktoré by sme mali zachovávať. Inšpirovala ju mama, ktorá vyrábala kroje a krojované bábiky. Pochádza z Liptovských Sliačov, kde mala možnosť vidieť kroje na rôzne príležitosti – svadba, všedný deň, nedeľa a pod. Počas štúdia sa tomuto remeslu nemala možnosť venovať. Vrátila sa k nemu pred 6 rokmi a jej záľuba pretrváva až dodnes.
Niečo stručné o krojárstve:
Máloktorá krajina sa môže pochváliť takým bohatstvom krásnych a rozmanitých ľudových odevov, akými sa pýši Slovensko. Sviatočné i všedné, ženské, mužské a detské kroje v podobe, do akej sa v jednotlivých regiónoch vyvinuli za posledných 250 rokov, sú súčasťou národného dedičstva a svedčia o vysokej estetickej hodnote tradičného ľudového odievania na Slovensku. Spočiatku si človek zhotovoval odev veľmi jednoducho a vzhľadom na vzácny materiál aj úsporne. Trvalo niekoľko storočí, kým k základným druhom oblečenia, skladajúceho sa zväčša iba z dvoch až troch častí, pribudlo množstvo ďalších. Tie sa odlišovali materiálom, strihom, vzorom, farbami aj výzdobou, čo viedlo k vzniku rozmanitých krojových variantov. Ľudový odev sa začal rozlišovať nielen podľa oblastí, ale aj podľa príležitostí, na aké bol určený. Spolu s rôznorodosťou krojov stúpal aj počet výrobcov, ktorí sa podieľali na ich dotváraní. Na tento základný odev si začali postupne muži aj ženy obliekať zložitejšie a nové časti. Tie sa medzi ľud dostávali pod vplyvom módy, ako aj z iných spoločenských vrstiev. Najmä na prelome 19. a 20. storočia začali byť u nás populárne sukne z ťažkého súkna, hodvábu či brokátu, letnice, vyšité alebo tkané zástery, zápony a konce, živôtiky, prucle, rôzne stužky, tkanice, mašle a iné odevné časti.
Pani Biarincová pri svojej práci používa všetky drotárske techniky. Vytvára dekoračné predmety pomocou drôtu rôznej hrúbky. Vo Vlkolínci bude vyrábať drôteno – drevené dekorácie vypletanou šitou krajkou. Návštevníci sa budú môcť naučiť tradičné pracovné postupy drotárstva.
V závislosti od počasia bude tvoriť, buď pri Dome UNESCO, alebo vo vnútri Domu UNESCO. Príďte sa pozrieť, ako vyzerá práca drotára a porozprávať sa s remeselníčkou o drotárstve.
Pani Biarincová sa drotárstvu venuje približne 10 rokov. Práca s drôtom ju veľmi baví a považuje ju za svoj veľký koníček, ktorému sa rada vo voľnom čase venuje. Myslí si, že drotárstvo pre Slovensko znamená tradíciu a kultúrne dedičstvo, ktoré by sme mali zachovávať. K remeslu ju inšpirovali rôzne podujatia, kde sa s drotármi stretla. Neskôr sa o to sama začala zaujímať a kupovala si rôznu literatúru, odkiaľ sa naučila základné techniky a postupy. Postupne navštevovala workshopy, a tak sa priučila novým veciam a získavala skúsenosti. Dnes už dokáže vyrobiť dekorácie, úžitkové predmety či šperky.
Niečo stručné o drotárstve:
Drotári boli remeselníci, podnikatelia aj umelci. Ich práca síce vzišla z chudoby, ale svojou šikovnosťou sa od drôtovania hrncov a pascí na myši dostali až k výrobe ozdobných mreží pre americké banky, umeleckým plastikám či k záhradnému nábytku.
A verte, že ak dnes niekde vo svete nájdete zvyšky drotárskej výroby, určite ju tam priniesli Slováci. Počiatky drotárstva nevieme presne datovať, ale svoj zlatý vek zažívalo od druhej polovice 19. storočia až do konca prvej svetovej vojny. Najprv opravovali hlinené nádoby a vyrábali jednoduchšie veci ako podstavce pod žehličky či koše na zber plodín, ktoré si nevyžadovali opracovanie drôtu. Keď už remeslo preniklo z ciest do dielní, drotári cínovali a vyrábali zdobenejšie úžitkové predmety ako misky, naberačky, držiaky, košíky.
Po rokoch zabudnutia drotárstvo na Slovensku ožíva, od 90. rokov ľudia znova objavujú krásu starého remesla a dnes sa mu ako koníčku venuje asi stovka majstrov, mnohí na vysokej umeleckej úrovni a so svojimi dielami majú úspech aj v zahraničí.
Prezentácia remesiel prebieha s myšlienkou #ObjavUdržateľnéSlovensko, pri ktorej je jedným z hlavných cieľov využitie toho, čo je miestne a tradičné v konkrétnom území. Preto sa vo Vlkolínci prezentujú miestni remeselníci s remeslami, ktoré majú v území dolného Liptova dlhoročnú históriu.
Upozornenie: Na podujatí „Remeslo má zlaté dno“ budú vyhotovované fotografie a videozáznamy prevádzkovateľom „Mesto Ružomberok, Nám. A. Hlinku 1098/1, 034 01 Ružomberok, IČO 00315737“ za účelom propagácie na webovom sídle prevádzkovateľa, facebookovej stránke, youtube kanáli, v periodických a neperiodických materiáloch prevádzkovateľa, prípadne v ďalších médiách.
