Klaster Liptov
Ružomberok.sk / Návštevník mesta    
Vlkolínec

Leto, kosenie a sušenie sena v Liptove.Zvyky

Po letnom slnovrate sa v Liptove začínali poľnohospodárske práce na lúkach, kosenie a sušenie sena. Práce začínali zvyčajne na nižných lúkach pri dedine a postupne sa chodilo na čoraz vzdialenejšie lúky, zvané horné alebo vyšné. Muži, kosci tam chodievali aj na viac dní, nocovali v senníkoch (štáloch) alebo kolibách, aby mohli čo najskôr ráno začať kosiť. Často si aj navzájom pomáhali pri kosení. Ženy prichádzali na lúky pekne vyobliekané s košmi na jedlo. V košoch niesli výdatné jedlo a pitie pre koscov. K lúčnym prácam sa nosili dobré sviatočné jedlá ako praženica, klobása, šunka, slanina, varené vajcia, chlieb a koláče, šišky a fánky. Na uhasenie smädu a osvieženie sa jedli aj kyslé polievky alebo polievky bez tuku, ktoré sa konzumovali aj studené. Na uhasenie smädu sa pilo mlieko, najmä kyslé, ale aj čierna káva zvaná cigorka, najčastejšie sa však pila pramenitá voda, pre ktorú ku studničkám chodili deti a nosili ju v hlinených nádobách, krbkách, v ktorých vydržala dlho studená. Nechýbali ani fľaše s pálenkou na obveselenie, chlapi pili pálenku zo špiritusu, pre ženy sa nosila zelená mentolová. Počas prestávok pri sušení sena sa mládež zabávala rôznymi hrami ako hádzanie do sena a kopredovanie (dvaja mládenci chytili dievku, jeden za nohy a druhý pod pazuchy a hojdali ju a potom nakoniec obúchali o zem), prekáračkami (prekárali sa mladé dvojice). Večer sa spievalo a vtipkovalo pri vatrách. Počas leta voňal kedysi celý chotár vôňou pokosenej trávy, suchého sena, ozýval sa klepot kladiviek pri kovaní kosy a spev žien: „Hrabaj dievča, hrabaj, to zelené seno, ja by ho hrabala, nemám nakosenô".

Za sekciu zodpovedá: Bradiaková Erika, Jaňák Pavol