Klaster Liptov
Ružomberok.sk / Návštevník mesta    
Vlkolínec

Jarné zvyky vo VlkolínciZvyky

V najstarších európskych kultúrach sa začiatok nového ročného cyklu spájal s príchodom jari. V minulosti bolo začiatkom nového roku obdobie Veľkej noci, čo vyplývalo z hospodárskych faktorov, až v neskoršom období sa oslava novoročia posunula na zimný čas. Sviatky prvého jarného mesačného splnu boli oddávna vítané zvláštnymi slávnosťami. Boli v úzkej spojitosti so začatím poľných prác ako je sejba, sadenie a prvý výhon dobytka na pašu.
Po dobu šiestich týždňov od popolcovej stredy, kedy sa končili zábavy a s nimi spojené hodovanie, zakáľačky, konzumovanie klobások, koláčov, popíjanie hriatej so slaninkou, až do Veľkej noci udržiaval prísny pôst. Popolcovou stredou sa začína pôst trvajúci štyridsať dní, na pamiatku štyridsať dní a nocí, počas ktorých sa Ježiš Kristus postil a modlil. Popolcová streda nesie názov preto, lebo v tento deň si kresťania pripomínajú relatívnosť života, cirkev napomína veriacich k striedmosti a k pokore, svätí popol a posýpa ním hlavy veriacich so slovami: "Pamätaj človeče, že prach si a na prach sa obrátiš". Škaredou preto, lebo voľakedy si kresťania v tento deň na znamenie poníženia a kajúcnosti odložili krajšie šaty a odeli sa do škaredých, chatrných odevov. Po popolcovej strede v pôste je šesť nedieľ. Potom týždeň pred Veľkou nocou sa nazýva svätý alebo veľký.

V Európe bol starodávny ľudový zvyk "Vynášanie Smrtky" symbolom obradu, ktorým sa každoročne na jar zabíjal duch rastlinstva, aby sa mohol vrátiť na svet v plnej sile mladosti. Bol pri vynášaní a následne pri pálení figuríny Smrti sprevádzaný prejavmi radosti, ale aj strachu a hrôzy, z nej, ktoré dávali najavo tí, ktorí figurínu niesli. Figurína predstavovala vo všeobecnosti všetko zlo nahromadené zo starého roku, ktoré ľudí v uplynulom roku postihlo. U starých Slovanov sa nový rok začínal na jar a tak obrad " vynášania Smrtky", bol najrozšírenejším zvykom vyháňania nahromadeného zla starého roku, prv než sa vstúpi do nového. Vynášanie Smrti alebo Moreny, bohyne Smrti, sa konal v období štvrtej pôstnej nedele, pred Veľkou nocou. Kedysi túto figurínu zo slamy predstavujúcu starú ženu, ktorej tiež hovorili "Muriena", zhotovovali v dome, kde naposledy došlo k úmrtiu. Niekde však súperili, v ktorom dome sa má figurína vyrobiť, lebo ten dom bude vraj ochránený od smrti a chorôb. Figurínu niesli na tyči, spievajúc, až za dedinu, kde ju zapálili a hodili do vody. Cieľom tohto obradu bolo zaistiť mladým ženám plodnosť, očistiť obec a ochrániť jej obyvateľov na celý rok pred epidémiami a inými pohromami, urýchliť odchod samotnej zimy.

V Liptove sa tiež Smrtnej nedeli, kedy sa konal obrad vynášania Moreny, hovorilo šúľková, pretože sa na obed varili dlhé zemiakové šúľky, rituál, ktorým sa zabezpečovala úroda obila s dlhými a plnými klasmi. Šúľky sa posypávali makom alebo bryndzou (v Sliačoch), v hornom Liptove, v Liptovskej Kokave konzumovali šúľky s praženicou.

Za sekciu zodpovedá: Bradiaková Erika, Jaňák Pavol