Klaster Liptov
Ružomberok.sk / Návštevník mesta    
Vlkolínec

Fašiangy vo VlkolínciZvyky

Fašiangy sú syntézou staroslovanských rituálnych obradov predjaria a karnevalových kultúr nemecko-talianskeho prostredia šírených v minulosti prostredníctvom meštianskej a šľachtickej vrstvy, v ktorom sa zabezpečovala prosperita úrody na poliach, plodnosť domácich zvierat a princíp sýtosti po celý nastávajúci rok, sprevádzaný obradným veselím. V mestách sa konali zábavy a sprievody remeselníckych cechov, bolo to obdobie prijímania nových učňov a tovarišov ba i voľba nového cechmajstra. Je to obdobie podľa ľudovej tradície od Troch kráľov do Popolcovej stredy a keďže dátum Popolcovej stredy je pohyblivý, bývajú fašiangy niekedy kratšie a končia vo februári alebo dlhšie a končia v marci. Názov fašiangov pochádza z nemeckého slova faschang alebo vast-schanc, čo pravdepodobne značí výčap a nápoj pred pôstom. Fašiangy boli obdobím veselosti a zábav, keď vládu v obci prebrali fašiangovníci, tiež obdobím dobrého jedla a pitia. Fašiangové jedlá boli mäsité a mastné, údeniny ako klobása, slanina, sýte, najmä smažené jedlá a pečivo (šišky, fánky, pampúchy) tiež nechýbal alkohol. Bohatý sortiment jedla a štedrosť mal pozitívne zabezpečiť nastávajúci hospodársky rok. Fašiangový sprievod s maskami mal privodiť dobrú alebo poistiť úrodu, plodnosť hospodárskych zvierat i ľudí. Masky mali rituálny význam s cieľom dosiahnuť nepoznateľnosť a dokonalé prevtelenie, boli zhotovené a doplnené z magických materiálov ako bola slama, vyvrátená kožušina z barana, zvonce s ochrannou funkciou, ražeň a pod. Vykonávali magický úkon skákali, váľali sa, magický účinok mal i kontakt s nimi ako bol tanec a obdarúvanie. Tiež tanečné kreácie, vyskakovanie do výšky, vyzdvihovanie malo tancom zabezpečiť vysokú úrodu úžitkových rastlín konope a ľanu. (V evanjelických obciach sa masky nevyskytujú, cirkev ich jednoznačne zakázala.) Bolo to obdobie zakáľačiek a priadok, na ktorých si ženy robili vlastné zábavy a v ktorom sa dievčatá vydávali alebo hľadali vhodných manželov. V posledné tri dni pred pôstom, ktoré boli akýmsi vyvrcholením fašiangov sa konal posledný fašiang, bursa s pochovávaním basy. Bola to ľudová hra napodobňujúca úsmevnou formou pohreb, rozlúčku so zábavou a muzikou pred nadchádzajúcim pôstom pred Veľkou nocou.

Na dávne fašiangy vo Vlkolínci, bursu, si zaspomínali Kamanovci z Vlkolínca. Bolo zvykom i vo Vlkolínci, že slobodní mládenci a dievky oblečení v maskách chodili v poslednú fašiangovú nedeľu z domu do domu na obchôdzku a za odmenu dostávali rôzne potraviny a peniaze. Vajíčka a peniaze ukladali do košíka, švábku hádzali do vreca, ktorú potom predali a vyplatili muzikantov, slaninu a klobásu napichovali na ražeň. Keď obchodili celú obec, vykrútili na priedomí všetko čo malo sukne, vystrojili si v prenajatej chalupe, alebo u niektorého z mladých, vo vyprázdnenej izbe hostinu. Z vajec a slaniny si urobili praženicu, za peniaze kúpili špiritus a pripravili hriatô, gazdiná napiekla krapní. Vlkolínski fašiangovníci boli veru vyobliekaní, smeje sa teta Kamanová a spomína, že dievky boli za mužov preoblečené, ba dokonca tá najodvážnejšia bol v "šupe" odetá, to bola maska muža slameniaka, oviazaného slameným stohom so začernetou tvárou i rukami s klobúkom na hlave, mládenci boli za cigánky preoblečení, iní boli v barančom kožuchu s rohmi a kožušinách, vari na medveďa sa podobali. Nuž a takúto veselú spievajúcu chasu trojica krojovaných muzikantov doprevádzala (kontrabasista, huslista, harmonikár), potom sa k pestrému sprievodu masiek pridali i rozjarení chlapi, dodáva ujo Kaman. Veselá mládež sa vykrúcala, tancovala takmer do rána, mládencov, budúcich odvedencov - regrútov "vešali", to sa tak hovorilo vyzdvihovaniu v tanci do výšky, vysvetľuje teta, ale nebola by to dobrá zábava, keby sa mládenci nepobili, dopĺňa so smiechom ujo, nuž prečo iné ako pre dievky, či nie? Veselo bolo vo Vlkolínci počas fašiangov.

Za sekciu zodpovedá: Bradiaková Erika, Jaňák Pavol