Klaster Liptov
Ružomberok.sk / Návštevník mesta    
Vlkolínec

História

História
Vlkolínec - živá obec, ktorá bola Slovenskou vládou roku 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry s cieľom trvalo chrániť kultúrne hodnoty tejto lokality a ako neporušený sídelný celok, ktorý z hľadiska rovnorodosti nemá porovnateľný súbor domov v rámci stredoeurópskeho územia bol zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva (výbor svetového dedičstva UNESCO schválil zápis Vlkolínca 11. decembra 1993 v Kolumbijskom meste Cartagene). Zapísanie do zoznamu potvrdzuje výnimočnosť a univerzálnu hodnotu kultúrnych alebo prírodných lokalít, ktoré vyžadujú ochranu v prospech celého ľudstva.

Vlkolínec je svahová obec, ležiaca v nadmorskej výške 718 m n. m. v juhovýchodnom výbežku Národného parku Veľká Fatra, v bočnom údolí Revúckej doliny, na južnom úpätí vrchu Sidorovo, ktorý Vlkolínčania od pradávna nazývali Žiar (1099 m n.m.), v okolí s členitými vápencovými terasami (v blízkom okolí obce Vlkolínec sú prírodné pamiatky, geologické útvary -  Doggerské skaly, Vlčia skala, Krkavá skala) a vzácna flóra (vlhké biotopy) a fauna. Vlkolínec je vzdialený od Ružomberka asi 10 km úzkou cestou cez mestskú časť Biely Potok.

Lokalita sa nachádza v Liptovskej stolici (v 14.storočí comitatus Liptoviensis). Jedna z povestí hovorí, že názov obce Vlkolínec je odvodený od výskytu vlkov v tejto lokalite; znakom obce je (bola) heraldická ruža s ihličnatým stromom na pažiti. Pravdepodobne prvá písomná zmienka o obci Vlkolínec je z roku 1376, keď sa spomína ako jedna z častí mesta "ulíc" Ružomberka. Vlkolínec bol sedliacko - želiarskou obcou. V roku 1625 mala obec Vlkolínec 4 sedliacke usadlosti a 5 želiarskych domácností (želiar, iné názvy: hofier, hofer, hošták, bol v čase poddanstva príslušník najchudobnejšej vrstvy poddanského obyvateľstva - poddaný, ktorý vlastnil iba malú alebo žiadnu poľnohospodársku pôdu v intraviláne obce). 


Sídelnou osou hornej časti osady Vlkolínec tečie upravený potok od severu na juh v drevených žľaboch. Vlkolínec je hromadnou obcou dvojradovej ulicovej zástavby s dlhými otvorenými dvormi priechodnými do políčok. V Zozname pamiatkového fondu je zapísaných celkom 73 objektov, podstatnú časť chránených objektov vo Vlkolínci tvoria drevenice, respektíve hospodárske dvory. Domy sú väčšinou trojpriestorové so vstupným priestorom - predsieňou (pitvor) v strede domu. Z nej sa potom vstupuje na jednej strane do izby a na druhej do komory. Za domami sa nachádzajú humná a maštale.

Vzácnymi stavbami obce Vlkolínec sú dvojpodlažná zrubová zvonica z roku 1770, z vonkajšej strany obitá šindľom, zrubová studňa z roku 1860 s hĺbkou 13 m a barokovo - klasicistický kamenný rím.kat. kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875. V tesnej blízkosti kostola je obecný cintorín so zachovalými kamennými a kovovými náhrobnými krížmi. V obci je aj muzeálny objekt - Roľnícky dom v správe Liptovského múzea v Ružomberku s expozíciou pôvodného bývania, používania predmetov v domácnosti, v poľnohospodárstve. Zaujímavým objektom je aj budova bývalej školy (dnes Galéria ľudového umenia) v ktorej je umiestnená výstava umeleckých diel a loveckých trofejí. Vo Vlkolínci existovala škola pravdepodobne už od 17.storočia.

Mimo intravilánu obce Vlkolínec sa nachádzajú hospodárske objekty - senníky (štále), sú to jednopriestorové zrubové stavby so sedlovými strechami, roztrúsené na terasovitých políčkach a okolitých lúkách. Poľnohospodárstvo v tejto podhorskej oblasti so studenou horskou klímou sa orientovalo na dopestovanie odolných obilnín (jačmeň, ovos, raž), strukovín (hrach, bôb, fazuľa), úžitkových textilných rastlín (ľan, konope) a okopanín (zemiaky a kapusta, kvaka, repa),v záhradkách za drevenicami pestovali ženy zeleninu (mrkva, petržlen, cibuľa, cesnak), darilo sa tu i ovocným drevinám, slivkám.

Obyvatelia obce Vlkolínec sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom pastierstvom a salašníctvom, chovom dobytka (ovce), a drevorubačstvom ale aj včelárstvom. Práca s drevom bola typickou prácou mužov, ktorí svojpomocne stavali svoje domy. Špecifické miestne podmienky náročné na bývanie, a svojím spôsobom aj určitá izolovanosť Vlkolínca, ovplyvnili vývoj počtu obyvateľov. V súčasnosti je obec Vlkolínec stále živá s počtom obyvateľov 19 stálych, ktorí bývajú v 6-tich domoch z celkového počtu 55 domov. Ostatné obydlia vo Vlkolínci v prevažnej miere využívajú ľudia z celého Slovenska ako chalupy na rekreáciu. Pre návštevníkov Vlkolínca slúži galéria, informačné centrum (0918/596432) a fotogaléria, v hornej časti obce je obchod s ubytovaním a príležitostným občerstvením. V obci Vlkolínec vzniklo Občianske združenie Vlkolínec, ktoré organizuje atraktívne podujatia pre širokú verejnosť a návštevníkov tejto lokality.

Za sekciu zodpovedá: Bradiaková Erika, Jaňák Pavol